Pomaly každý deň nájdem v novinách článok o verejných súťažiach. Raz píšu ako sa na niečom ušetrilo, raz ako sa kvôli námietkam predĺžil termín a tak môžme pokračovať. Dokonca existuje stránka, kde píšu, koľko sa na akom tendri ušetrilo.Tí, čo sú u moci, alebo aj boli, sa snaží nahovoriť ľudom, ako nám verejné súťaže šetria peniaze a ako to prospieva ekonomike. Je mi jasné, že veľa ľudí uverilo ich rétorike a myslia si, že je to konečne niečo dobré. Veď aj „nezávislé“ organizácie, ktoré sledujú rôzne tendre príliš nenamietajú.
Ibaže skutočnosť je máličko iná. Áno, na prvý pohľad vyzerá, že sa ušetrili peniaze, ale naozaj len na prvý. Ako sa nabaliť, aj keď je prvotná cena nízka, na to existuje jednoduchý fígeľ. Choďte sa pozrieť na stránku úradu pre verejné obstarávanie a prečítať si niekoľko zadaní. Zistíte pár vecí. Že sú súťaže, kde štát možno ušetril, ale je viacej súťaží, kde jediné kritérium je cena, nie aj kvalita. A v tom je to šikovné nastavenie, kedy sa dá získať podstatne viacej peňazí, ako by sa dalo pri jednorázovom predaji. Štátna spoločnosť síce kúpi lacný výrobok, ale ten nie je tak spoľahlivý, nevydrží toľko, ako iné, možno drahšie, ale o to kvalitnejšie výrobky. A vtedy nastáva to, o čom už sa nikde nepíše, kolotoč servisných opráv, ktoré samozrejme nie sú zahrnuté v cene výrobku pri kúpe, a zákazník si je musí platiť. A kto Vám bude servisovať kúpený výrobok? ..No predsa firma, ktorá Vám ho dodala, prípadne ďalšia spriaznená spoločnosť – a ceny za servis bývajú zvyčajne veľmi vysoké a v konečnom dôsledku predraží celý tender niekoľko násobne.
A iba na dokreslenie – skúste si zistiť rozpočtové pravidla štátnych firiem,alebo aj niektorých polosúkromných. Pri plánovaní financií je na nákup nových výrobkov, alebo technológií určeno niekedy až desaťnásobne menej peňazí ako na opravy.